Bleskozvod fotovoltaických elektrární ako ochrana pred bleskom

 

Počas mojej praxe Servisného technika a Revízneho technika elektrickej inštalácie a bleskozvodov sa v praxi často stretávam s prípadom zle postaveného alebo nedostatočne vyhotoveného bleskozvodu. Vysvetlenie tohto javu je jednoduché - investor, ktorý dostane projekt, častokrát nerozumie, v čom spočívajú jednotlivé zariadenia. V Európskej únii platí ako ochrana pred bleskom norma EN62 305 – 1 až 4 (na Slovensku je to STN EN 62 305), ktorej obsahom sú základné požiadavky vyhotovenia ochrany pred bleskom. Nájsť v nej môžete množstvo teoretických informácií, ako má byť správne vyhotovená ochrana pred bleskom. V tomto článku by som však chcel skôr venovať pohľadu na ochranu z praxe, aj pre laickú verejnosť.

Rozoberiem niekoľko základných rozdelení použitej sústavy a ako svoje zariadenia čo najlepšie chrániť.

Pasívny bleskozvod

Pasívny bleskozvod je na objektoch najčastejšie v dvoch vyhotoveniach, skúsime si rozobrať obidve.

Aby tento bleskozvod dostatočne chránil zariadenie, je nutné, aby zberače (zberné tyče) prevyšovali zariadenia čo najviac tak, aby v prípade úderu blesku zachytili blesk práve tieto zberače .

 

 

Na obrázku č.1 je možné vidieť základné rozloženie bleskozvodných zberačov pripojených na spoločnú uzemňovaciu sústavu. 

Výhody:

- všetko je pripojené na jeden potenciál

- rovnaký odpor uzemnenia na všetkých miestach

Nevýhody:

- počas úderu si môžeme priviesť „blesk“ priamo na invertory a na ostatné dôležité zariadenia

- možnosť poškodenia prepäťových ochrán, ktoré sú cenovo náročné

 

 

 

 

 

 

 

Obrázok 2 znázorňuje pasívny bleskozvod s oddelenou uzemňovacou sústavou (oddialený LPS). 

Výhody: pri údere blesku sa neprivedie neželaný bleskový prúd na ostatné zariadenia.

Nevýhody: mierne investične náročnejšie riešenie, kvôli vyhotoveniu osamostanených zvodov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Aktívny Bleskozvod

Tento typ bleskozvodu sa používa len v niektorých krajinách. Jeho výhoda spočíva v tom, že dokáže chrániť oveľa väčšiu rozlohu ako pasívny bleskozvod, preto je ich počet menší a aj pri relatívne vysokej obstarávacej cene hlavice býva celé vyhotovenie cenovo menej náročné.

 

Obrázok 3 znázorňuje aktívny bleskozvod s oddelenou uzemňovacou sústavou (oddialený LPS). 

Výhody: pri údere blesku sa neprivedie neželaný bleskový prúd na ostatné zariadenia.

- nie je potrebné toľko materiálu, vďaka čomu môže byť lacnejší ako klasický LPS

Nevýhody:

- častejšia revízia so špeciálnou meracou technikou

- vyhotovenie musí byť kvalitnejšie s rozsiahlejšími vedomosťami o ich funkčnosti.

- dlhodobá odborná diskusia o ich skutočnej účinnosti.

 

Každý bleskozvod musí byť pravidelne kontrolovaný a meraný v období 2 až 5 rokov, všetko závisí od použitej technológie a miestnych klimatických podmienok. Dôležité je, aby bol bleskozvod počas celého obdobia správne postavený a mal dostatočne nízky zemný odpor, max do 10Ω. Je nutné, aby osoba, ktorá vykonáva kontrolu zariadenia, mala dostatočné vedomosti a skúsenosti z oblasti chránenia zariadení pred bleskom.

 

 

Obrázky z poškodenia fotovoltaiky po búrke:

 

Autor: Lukáš Čief