Bleskozvod fotovoltaických elektrární ako ochrana pred bleskom

 

Počas mojej praxe Servisného technika a Revízneho technika elektrickej inštalácie a bleskozvodov sa v praxi stretávam mnohokrát s prípadom zle postaveným alebo nedostatočným vyhotovením bleskozvodu. A to z jednoduchého vysvetlenia : investor, ktorý dostane projekt často krát nerozumie v čom spočíva jednotlivé zariadenie.  V Európskej únií platí ako ochrana pred bleskom norma  EN62 305 – 1 až 4 (na slovensku je to STN EN 62 305), ktorej obsahom sú základné požiadavky vyhotovenia pred bleskom, v nej môžete nájsť množstvo teoretických informácií ako má byť správne vyhotovená ochrana pred bleskom. Ja by som sa v tomto článku skôr chcel venovať pohľadu na ochranu z praxe aj pre laickú verejnosť.

Rozoberiem niekoľko základných rozdelení použitej sústavy a ako svoje zariadenia čo najlepšie chrániť.

Pasívny bleskozvod 

Pasívny bleskozvod je na objektoch najčastejšie v dvoch vyhotoveniach a skúsime si rozobrať obidve.

Aby tento bleskozvod dostatočne chránil zariadenie je nutné aby zberače (zberné tyče) prevyšovali nad zariadenia čo najviac, tak aby v prípade úderu blesku zachytili blesk práve tieto zberače .

 

 

Na obrázku č.1 je vidieť základné rozloženie bleskozvodných zberačov pripojených na spoločnú uzemňovaciu sústavu:

Výhody:

- všetko je pripojené na jeden potenciál 

-rovnaký odpor uzemnenia na všetkých miestach

Nevýhody:

-počas úderu si môžeme priviesť „blesk“ priamo na invertory a na ostatné dôležité zariadenia

-možnosť poškodenia prepäťových ochrán ktoré sú cenovo náročné

 

 

 

 

 

 

 

Obrázok 2 znázorňuje pasívny bleskozvod s oddelenou uzemňovacou sústavou.(oddialený LPS)

Výhody: pri údere blesku sa neprivedie neželaný bleskový prúd na ostatné zariadenia.

Nevýhody: mierne investične náročnejšie kvôli vyhotoveniu osamostanených zvodov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Aktívny Bleskozvod

Tento typ bleskozvodu sa používa len v niektorých krajinách. Ich výhoda spočíva v tom, že dokážu chrániť oveľa väčšiu rozlohu ako pasívne bleskozvody, preto je ich počet menší a relatívne pri vysokej obstarávacej cene hlavice býva celé vyhotovenie menej cenovo náročné.

 

Obrázok 3 znázorňuje aktívny bleskozvod s oddelenou uzemňovacou sústavou.(oddialený LPS)

Výhody: pri údere blesku sa neprivedie neželaný bleskový prúd na ostatné zariadenia.

Nie je potrebné toľko materiálu čím môže byť lacnejší oproti klasickému LPS

Nevýhody:

-častejšia revízia so špeciálnou meracou technikou

-vyhotovenie musí byť kvalitnejšie s rozsiahlejšími vedomosťami o ich funkčnosti.

-dlhodobá odborná diskusia o ich skutočnej účinnosti.

 

Každý bleskozvod musí byť pravidelne kontrolovaný a meraný v období 2 až 5 rokov všetko závisí od použitej technológie a miestnych klimatických podmienok. Dôležité je aby počas celého obdobia bol bleskozvod správne postavený a mal dostatočne nízky zemný odpor max do 10Ω. Je nutné aby osoba, ktorá vykonáva kontrolu zariadenia mala dostatočné vedomosti a skúsenosti z oblasti chránenia zariadení pred bleskom.

 

 

Obrázky z poškodenia fotovoltaiky po búrke:

  

 

Autor: Lukáš Čief